Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


                             Stonka


         Je nadzemná časť vyšších  rastlín,má podobnú stavbu    ako koreň. Základná funkcia stonky je mechanická a vodivá:
-spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch tým, že sa rozkonáruje
-priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány
-rozvádza vodu a v nej rozpustné minerálne látky z koreňov do všetkých pletív a orgánov rastliny
-rozvádza produkty fotosyntézy /asimiláty/ do ostatných pletív a orgánov rastliny.


 
                     Rast a rozkonárenie stonky


-rast stoky do dĺžky nie je rovnomerný
-v stonke sa striedajú uzly  /nódy/– z nich vyrastajú listy a články –internódiá  /medziuzly/
-rastový /vegetačný/ vrchol stonky tvorí meristém
-meristém na rozdiel od koreňa nie je chránený čiapočkou, ale je obalený púčikmi– základy listov
-z púčikov v pazuchách listov vyrastajú dcérske stonky– rozkonárenie stonky
-rozkonárenie stonky–strapcovité /dcérske stonky nepresahujú materskú, napr. dub/ a vrcholíkovité
  /dcérske stonky sú dlhšie a hrubšie ako materská stonka, napr. vinič, breza, lipa, pagaštan/.


 
                     Morfologická stavba stonky


         V závislosti od charakteru stonky a postavenia listov a kvetov na nej sa delia rastliny na:
-byliny– olistená stonka sa tvorí a odumiera v jednom roku
-stvol– bezlistá byľ zakončená kvetom alebo súkvetím        -steblo– dutá, článkovaná bylinná stonka s vyznačenými kolienkami
-dreviny– rastliny s drevnatou stonkou – rozdeľujeme ich na polokry, kry a stromy


 
              Anatomická stavba stonky– primárna


         Na priečnom reze stonky možno rozlíšiť:
-pokožku /krycie pletivá/
-primárnu kôru / základné pletivá/
-stredný valec /latentné, vodivé, mechanické a základné pletivá/
 
1.Pokožka– epiderma je tvorená tesne k sebe priliehajúcimi bunkami, ktoré majú na vonkajšej strane kutikulu  a chlpy; môže byť aj inkrustovaná oxidom kremičitým /napr.čeľaď prasličkovité/
2.Primárna kôra– nachádza sa pod pokožkou, tvoria ju základné pletivá, môžu sa tu vyskytovať živicové, silicové  kanáliky a mliečnice.Vnútorná vrstva sa nazýva endoderma– zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry.Niekedy je tvorená parenchymatickými bunkami s veľkým obsahom škrobových zŕn, nazýva sa škrobová pošva.
3.Pod endodermou /škrobovou pošvou/ sa nachádza pericykel /latentný –zvyškový meristém/-obvodové pletivo stredného valca, ktoré oddeľuje škrobovú pošvu od CZ.Vodivé pletivá v strednom valci môžu mať všetky typy CZ,okrem radiálnych /najčastejšie kolaterálny CZ/.Stržeň a stržňové lúče tvoria parenchymatické bunky,môžu byť obklopené aj sklerenchymatickými vláknami, ktoré majú mechanickú funkciu.


 
                     Druhotné hrubnutie stonky


         Jednoklíčnolistové rastliny a papraďorasty hrubnú netypickým rastom buniek,ktoré sa diferencujú činnosťou primárnych meristémov.
Nahosemenné a  dvojklíčnolistové rastliny vytvárajú druhotné pletiváčinnosťou sekundárnych meristémov - kambia a felogénu.
Kambium sa zakladá medzi drevnou a lykovou časťou cievneho zväzku.Na jar sa jeho činnosťou vytvárajú veľké, tenkostenné bunky,ktoré produkujú svetlejšie /redšie/ jarné drevo– beľ.V lete produkuje tmavšie /tvrdšie/  letné drevo – jadro.Rozdielna štruktúra a farba sekundárneho dreva na jar a v lete nie je rovnomerná.Na priečnom reze tvoria kruhy– letokruhy.Činnosťou kambia sa tvorí sekundárne drevo /deuteroxylém/- smerom do stredu stonky a sekundárne lyko /deuterofloém/- smerom k obvodu stonky.Pokožka a primárna kôra sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu.Preto sa tu zakladá sekundárne delivé pletivo – felogén,ktoré smerom do stredu stonky oddeľuje bunky zelenej kôry /feloderm/ a smerom k obvodu korkové pletivo. Tak vzniká druhotná kôra / periderm/, ktorú v prípade drevnatej stonky tvoria bunky korku, felogénu a zelenej kôry. Pletivá, ktoré sa nachádzajú smerom von od delivého pletiva postupne odumierajú, odlupujú sa, a tak vzniká borka.  Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy – lenticely.


 
                        Metamorfózy stonky


- podzemok – je podzemná stonka, pomocou ktorej rastlina prekonáva nepriaznivé vegetačné podmienky a aj sa vegetatívne rozmnožuje /konvalinky, skorocel, pýr, praslička a i./
-stonková hľuza – má zásobnú funkciu /kaleráb – nadzemná,  zemiak  - podzemná hľuza/
-cibuľovitá hľuza – napr. jesienka, šafran, mečík
-úponok – napr. vinič, tekvica

·brachyblast – malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy /borovica, smrekovec/, alebo kvety /buk, jabloň/
·sukulentná stonka /dužinatá/ - kaktusy – schopná zadržať veľa vody
·poplaz – bočná stonka, vyrastajúca z pazúch prízemnej ružice  listov /jahoda/

 
Reklama