Choď na obsah Choď na menu
 


                                                                                                                   Základné typy pletív

 

        Triedenie pletív môže byť z rôznych hľadísk  podľa schopnosti deliť sa v určitej etape vývinu:delivé-meristematické pletivá a trváce pletivá
 
Delivé pletivá:
-sú tvorené bunkami, ktoré sú schopné deliť sa– zabezpečujú rast rastlín
-nachádzajú  sa v rastových  vrcholoch koreňa a stonky- vegetačné vrcholy;
-pri výtrusných rastlinách vznikajú z jednej bunky –iniciály 
-pri semenných rastlinách je sústava delivých pletív– meristémy:
1.v rastových vrcholoch koreňa a stonky sú tzv. pôvodné – vrcholové meristémy 

2.ďalším delením pôvodných meristémov vznikajú primárne meristémy– z nich vznikajú trváce pletivá


3.latentné /zvyškové/ meristémy sú delivé pletivá, ktoré si zachovávajú schopnosť deliť sa, ale iba za určitých podmienok– v stonke-pericykel a v koreni-perikambium


4.sekundárne / druhotné/ meristémy-vznikajú z už diferencovaných /trvácich/ pletív, ktoré druhotne znovu nadobudli schopnosť deliť sa– patrí sem kambium a felogén  zabezpečujú druhotné– sekundárne hrubnutie koreňa a stonky– rast do šírky


 
                        Trváce pletivá


         Tvoria ich diferencované-funkčne a tvarovo rozlíšené bunky, ktoré sú špecializované na vykonávanie určitých funkcií;
Delíme ich:

1.podľa zhrubnutia bunkovej steny
2.podľa funkcie
1.podľa zhrubnutia bunkovej steny
sa rozdeľujú na:
   a/parenchymatické  pletivo /parenchým/  je tvorené  tenkostennými  bunkami,  ktoré majú vo všetkých  smeroch približne rovnaké rozmery
-s veľkými medzibunkovými priestormi– vypĺňajú spravidla vnútorné časti rastlinných orgánov 
b/kolenchymatické pletivo /kolenchým/-bunky s nerovnomerne zhrubnutou BS -v rohoch - sú v stopkách plodov, v stonkách- obyčajne pod pokožkou;
c/sklerenchymatické pletivo /sklerenchým/- bunky s rovnomerne zhrubnutou BS 
-sú v škrupine orechov, kôstke, „kamenné bunky“ v hruške
-sklerenchymatické bunky sú pevné a pružné; z lykovej časti buniek ľanu, konope, juty sa  získavajú vlákna– textilný priemysel. Kolenchým a sklerenchým sú mechanické pletivá.
 
2.podľa funkcie, ktorú pletivá vykonávajú sa rozdeľujú na: krycie, vodivé, základné
a/ krycie pletivá
– pokožkové  
- chránia rastlinu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia, pred mechanickým  poškodením, pred nadmerným vyparovaním vody a sprostredkúvajú výmenu látok s vonkajším prostredím
- pokožka nadzemných orgánov sa nazýva epiderma
- pokožka koreňa má odlišnú funkciu – nazýva sa rizoderma
- pokožka má na povrchu špeciálne útvary– kutikula, prieduchy, hydatódy, chlpy-trichómy a  emergencie


Kutikula  
-tvorí súvislú vrstvu na vonkajšej bunkovej stene listov a stoniek,nikdy nie koreňov
-obsahuje kutín– pre vodu a plyny takmer nepriepustný– ochrana pred vyschnutím


Prieduchy
-sprostredkujú výmenu plynov /O2, CO2/ medzi rastlinou a vonkajším prostredím a vyparovanie vody vo forme vodnej pary - transpirácia;
-tvoria ho 2 zatváracie bunky obličkovitého tvaru – medzi nimi je dýchacia medzera
-v prieduchových bunkách sú chloroplasty
-otváranie prieduchov závisí od koncenrácie osmoticky aktívnych látok a prítomnosti vody, tepla, svetla
-suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky –vyparovanie sa znižuje na minimum
-vlhkomilné rastliny naopak majú prieduchy nad úrovňou pokožky – vyparovanie sa zvyšuje
-jednoklíčnolistové rastliny – na obidvoch stranách pokožky, dvojklíčnolistové – na spodnej strane

 


Hydatódy


-prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa– sú natrvalo otvorené
– pri nadbytku vodných pár v ovzduší vylučujú vodu aj soli z pokožkových pletív-gutácia


Chlpy


-sú súčasťou pokožkových pletív– tvar, štruktúra a funkcia sú rozdielne
-krycie– na povrchu listov,žľaznaté– muškát, pŕhlivé– pŕhľava, absorpčné trichómy= koreňové vlásky – sú schopné prijímať vodu a v nej rozpustné minerálne látky– vyrastajú y pokožky koreňov
Emergencie – majú rôznu funkciu, napr. kryciu – ostne – ruža, egreš;  žľaznaté emergencie – vylučujú sliz, napr. na zimných púčikoch, alebo tentakuly– lepkavé žliazky mäsožravých rastlín
 
b/
vodivé pletivá
-zabezpečujú transport vodných roztokov a spracovaných živín do jednotlivých častí rastliny
-po ich obvode sa tvoria mechanické pletivá-spevnenie
-nižšie rastliny nemajú vodivé pletivá– prísun živín– difúziou a osmózou
-vyššie rastliny /výtrusné aj semenné/ pri prechode na suchú zem– diferencovali sa vodivé pletivá
-základ vodivých pletív– cievny zväzok– tvorí ho drevná a lyková časť
 
1.drevná časť CZ– xylém– vedie vodu a v nej rozpustné anorganické látky z koreňa k listom- transpiračným prúd CZ; obsahuje cievy – trachey /ďalej ešte drevný parenchým a sklerenchým/ 
cievy sú súvislé trubice z pôvodne nad sebou uložených odumretých buniek– priečne priehradky sa rozpadli; cievice– stavbou primitívnejšie– čiastočne zachované priečne priehradky– papraďorasty a borovicorasty


2.lyková časť CZ –floém– rozvádza hotové asimiláty /organické látky/ z listov na miesto spotreby,alebo do zásoby– asimilačný prúd CZ; obsahuje sitkovice /bývajú obklopené parenchymatickými alebo sklerenchymatickými bunkami– spevňujú CZ/
sitkovice tvoria na rozdiel od ciev živé bunky, ktorých priečne priehradky sú perforované /sitko/- živiny rozvádzajú iba 1 – 2 vegetačné obdobia


 
                       Typy cievnych zväzkov


Podľa usporiadania dreva voči lyku sa CZ delia na: kolaterálne, bikolaterálne, koncentrické /tieto typy sa vyskytujú v stonkách/ a radiálne CZ– vyskytujú sa v koreňoch;
kolaterálne CZ– majú lykovú časť orientovanú k obvodu a drevnú do stredu rastliny
bikolaterálne CZ– dve lykové časti obklopujú drevnú časť/čeľaď tekvicovité, niektoré tieňomilné rastliny/
koncentrické CZ /fylogenet. najstaršie/ - majú buď drevnú časť obklopenú lykovou – lykostredný-  /papraďorasty s výnimkou prasličiek/, alebo naopak – drevostredný
radiálne CZ,lúčovité – sú typické pre koreň rastliny, lyková a drevná časť sa navzájom striedajú a od seba ich oddeľuje základné pletivo /väčšinou parenchým/
 
c/ základné pletivá
-väčšinou tvoria parenchymatické bunky– elastické BS, iba zriedka drevnatejú
-vypĺňajú priestor medzi krycími a vodivými pletivami
-z funkčného hľadiska predstavujú nesúrodý súbor pletív, odlišujú sa aj tvarom a obsahom buniek
-patria sem pletivá – mechanické, asimilačné, zásobné a vylučovacie
mechanické pletivá- kolenchým a sklerenchým
asimilačné pletivá– obsahujú chloroplasty, sú uložené medzi vrchnou a spodnou pokožkou listov /mezofyl/
zásobné pletivá– obsahujú rôzne organické látky – cukry, škrob, tuky, bielkoviny, sú typické pre zásobné orgány hľuzy, podzemky, cibule a i.
vylučovacie pletivá /exkrečné/- produkujú a do vonkajšieho prostredia vylučujú rôzne látky
patria sem napr. mliečnice – hromadí sa v nich mliečne sfarbená tekutina – latex – v minulosti sa z neho získaval prírodný kaučuk, alkaloidy a i. farmaceuticky účinné látky;
patria sem aj nektáriá kvetov – vylučujú nektár /roztok cukrov a aromatických látok/.